reklama

Investícia do zlata: Áno alebo nie?

Je zlato dobrá investícia? Tak ako v živote, aj v prípade názoru na zlato, existujú dva tábory. Fanúšikovia zlatého kovu tvrdia „Áno“ a skeptici túto investíciu považujú za stratu času a teda odpovedajú „Nie“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Sadám večer za notebook a prechádzam stránky o finančných trhoch. Horúcou témou posledných týždňov je opäť zlato. „Zlato stráca svoj lesk ...“„Pád zlata ...“, „Zlato opäť porastie ...“, „Zlaté mince sa minuli ...“, „Nakupujte zlato ...“, „Zabudnite na zlato ....“ atď. Niekde v šedej mozgovej kôre mi zablikala pamäťová kontrolka. Veď zlato, teda zlatú mincu, máme aj my niekde v šuflíku stola. Bola tam! Podľa roku vyrazeného na nej som sa rozpamätal, že pred ôsmimi rokmi som ju dostal ako darček na jednej odbornej konferencii. Celý natešený a hrdý, že aj „my máme zlato“ som ju ukázal mojej štrnásťročnej dcére.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Čo to je?“, zvedavo sa opýtala.

„100 eurová zlatá minca“, odpovedal som, s dovetkom, že „Za to môžeš ísť do Paríža.“

 „Za 100 eur ... asi ťažko.“, „Nevďačná puberťáčka“, pomyslel som si.

„Má vyššiu hodnotu. Je to predsa 1 unca zlata.“, kontrujem.

„Akú má teda hodnotu?“, zvedavosť ju nepustila. „Dvakrát, trikrát?“

„Omnoho viac.“

„Ale veď je na nej napísané 100 eur.“

„To áno.“

„A môžem ju použiť rovnako ako peniaze?“ „Napríklad v obchode, že zaplatím ňou nákup?“

„To by nebol dobrý nápad, ale možno by ju nejaký obchodník s radosťou prijal.“

„A čo keby si šéfovi povedal, nech ti dá výplatu v takýchto 100 eurových minciach?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Asi by s tým žiaden šéf nesúhlasil.“, usmial som sa. Ešte chvíľu sme takto pokračovali a vymýšlali, čo by sa dalo urobiť s 1 uncou zlata (1 trójska unca = 31,103 g, cena predaja v čase písania tohto blogu bola okolo 1 130 eur).

Je zlato dobrá investícia? Tak ako v živote, aj v prípade názoru na zlato, existujú dva tábory. Fanúšikovia zlatého kovu tvrdia „Áno“ a skeptici túto investíciu považujú za stratu času a teda odpovedajú „Nie“. Osobne ja zlato vôbec nepovažujem za dlhodobú investíciu. Tým chcem povedať, že zlato je skôr dobrá investícia v určitých kratších časových obdobiach. Pretože zlato môže zachovať kúpnu silu peňazí počas plynúceho času. A kľúčovým faktorom pri posudzovaní atraktívnosti zlata ako investície, proti iným tradičným investíciam, je situácia v akej sa ekonomika práve nachádza. Život nie je čierno-biely. Aj keď vytvoríme dve skupiny argumentov, „ZA“ a „PROTI“, to vôbec neznamená že všetky sú také jednoznačné. Ide skôr o zaradenie založené na tom, ako sú zvyčajne prezentované v článkoch alebo na stránkách predajcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo zlato „Áno“?

Existuje celý rad dôvodov, ktoré sú najčastejšími argumentmi pre nákup zlata. Obvykle sú to: zlato ako bývalá ekonomická miera zlatého štandardu (platil až do roku 1971), limitované množstvo zlata (zlato sa ťaží a teda je ho len konečné množstvo), znehodnotenie mien, univerzálne uznanie (cena zlata je +/- všade rovnaká), bezpečnosť, hodnota, psychologické vnímanie (no proste zlato je „zlato“ a má svoju psychologickú príťažlivosť), spolahlivosť, nástroj na diverzifikáciu investícií, ponuka a dopyt (ponuka je ohraničená, ale dopyt rastie a teda argument pre rast jeho ceny), atď. Z pohľadu investora sú častokrát skloňované dva dôvody, a vyvolávajú časté diskusie.

· Zlato ako bezpečný prístav (tzv. safe haven, t.j. investícia, ktorá si udrží alebo dokonca zvýši svoju hodnotu v čase turbulencií na trhoch).

Áno je. ALE NEPLATÍ TO VŽDY! Keď sa pred 3 rokmi investori dozvedeli, že deficit Grécka je podstatne vyšší ako Gréci tvrdili, zlato prekonalo aj americké vládne dlhopisy reprezentujúce „safe haven“, kým grécke vládne dlhopisy padli strmhlav nadol. Na druhej strane pred rokom, keď sa grécka finančná kríza stupňovala, grécke dlhopisy opäť veľmi prudko klesli, americké dlhopisy rástli, ale v rovnakom čase investori sa už zbavovali zlata. Ako indikátor vzťahu investícií, resp. veličín sa používa korelácia. Viaceré štúdie, ktoré skúmali správanie zlata voči 10-ročným americkým vládnym dlhopisom (safe haven) alebo akciám (riziko), došli k jednoduchým záverom. Korelácia lieta hore dole, skrátka skôr chaos ako zmysluplný vzťah. Inými slovami, správanie zlata je ako keď niekto „trpí poruchou osobnosti.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

· Zlato ako ochrana proti inflácii. Toto má logický zmysel. Zásoba zlata je ohraničená a narozdiel od papierových peňazí centrálnymi bankami nemôže byť „nejakým kúzlom“ vytvorené. V prípade papierových peňazí funkcia „copy and paste“ funguje vcelku úspešne. Zlato bolo celé stáročia využívané ako uchovávateľ bohatstva. A teda prirodzene sa predpokladá, že bude ochranou proti inflácii. ALE TIEŽ NEPLATÍ TO VŽDY! Vzťah (korelácia) medzi cenou zlata a úrovňou inflácie je slabý alebo až žiadny. Závisí aké časové obdobie si zvolíme pre porovnanie. Napríklad v USA ročná inflácia v roku 1980 a 1981 bola dvojciferná, v 80-tych a 90-tych rokoch oscilovala medzi 2 až 5 percentami. Cena zlata v roku 1980 bola okolo $700 za uncu (vrchol bol $850), v roku 2000 bola pod $300. Avšak v 70-tych rokoch, v čase neistoty finančného sveta, ropnej krízy, apod. korelácia zlata a inflácie bola zrejmá. Áno, v tejto dekáde zlato fungovalo ako ochrana proti inflácii. Ale obecne, nie sú žiadne relevantné číselné dôkazy, aby mohol niekto povedať (ako to s obľubou robia predajcovia), že „zlato je vynikajúce zabezprečenie proti inflácii po celú históriu“. Zlato nemá nič spoločné s infláciou (defláciou). Má skôr do činenia s obavou, nestabilitou a krízou. Čoho sa obávame? Je to:

· strach z inflácie (aj  očakávanej),

· strach, že papierové peniaze budú smerovať k svojej nulovej vnútornej hodnote,

· strach, že vlády ako Grécko, Írsko, Cyprus, atď. nebudú schopné splácať svoje dlhy,

· strach, že trhy sa zrútia, apod.

Aj toto zohralo alebo zohráva dôležitú rolu, prečo cena zlata v minulosti rástla.

Prečo zlato „Nie“?

Prečo zlato nie je dobrá investícia, najmä v dlhodobom horizonte?“ Napríklad aj pre toto:

· Zlato nevypláca žiaden výnos. Nevypláca žiadnu dividendu ako to je v prípade mnohých akcií. Dlhopisy sú nakupované kvôli úrokovému výnosu. Podobne nehnuteľnosti alebo účty v banke. Áno, zlato môžeme predať a realizovať určitý zisk. Avšak predajom zlata sú popreté hlavné dôvody pre ktoré ste si ho kúpili: ochrana proti inflácii a znehodnotenie meny.

· Úschova a náklady. Moja zlatá minca je osem rokov „uschovaná“ v pracovnom stole a nič ma to nestojí. Avšak ak sa rozhodnete investovať do zlata, napríklad kúpiť investičné zlato vo väčšom objeme, potom už budete musieť riešiť problém s bezpečnou úschovou. To sú samozrejme náklady, napr. poplatky za úschovu v banke apod. Ak budem chcieť predať moju mincu zo šuflíka, potom musím počítať s poplatkami za posúdenie a potvrdenie kvality zlata (môžu byť už v odkupnej cene).

· Cenové rozpätie medzi kúpou a predajom. Rovnako ako pri každej inej investícii je dôležité pred kúpou zlata vedieť aké je rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou (vrátane poplatkov). Toto rozpätie je tu pomerne vysoké. Pre zlaté mince a tehličky je to cca. 4-8% (na Slovensku skôr vyššie). V každom prípade, každý rozumný človek, ktorý sa rozhodne ťažko zarobené peniaze investovať do zlata, by si mal spočítať tento rozdiel. Aby vedel o koľko musí cena zlata vzrásť – aby bol aspoň na nule. Milujem ten známy filmový výrok pana doktora, ktorý ma napadne v rôznych životných situáciách: „Ať víš do čeho jdeš.“

Ak chceme poznať odpoveď na otázku, či zlato je dobrá investícia, musíme poznať aký je výhľad na ekonomiku. Ak je málo pravdepodobné, že tradičné investície si udržia kúpnu silu, potom zlato je dobrá investícia. Navyše pre správne pochopenie ako investovať do zlata potrebujeme skôr knihu o psychológii, než kalkulačku. Parafrázujúc slávny výrok Winstona Churchilla (o Rusku), zlato je “hádanka zahalená do tajomstva uprostred záhady.” Ak už musíte mať zlato, tak trochu zlata (v rámci diverzifikácie odporúča sa okolo 5-10%) vôbec nezaškodí. Avšak príliš veľa, sa môže ukázať ako škodlivé až toxické. Inými slovami moja rada, čo do množstva, je: POUŽITE “MULTIVITAMÍNOVÝ PRÍSTUP”. Tak ako platí aj pri jedle a pití, VŠETKO S MIEROU. A základom pre určenie správnej miery v živote je OBYČAJNÝ ZDRAVÝ ROZUM.

Slavomír Steigauf

Slavomír Steigauf

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život nikdy nie je čierno-biely, buď a alebo. Hladať jednoduché vysvetlenia je sklon ľudského rozumu, ale to nezodpovedá realite. Nič nie je nikdy také priamočiare, ako sa zdá. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu